História regionálnej výchovy

Problematika regionálnej výchovy má svoju históriu, ale stále je aktuálna a v súčasnosti sa jej začína venovať čoraz väčšia pozornosť. Štátny vzdelávací program Slovenskej republiky umožňuje základným školám orientovať sa vlastným smerom, vytvoriť nové predmety a integrovať poznatky. Viacero škôl najmä v rámci Združenia pedagógov zo škôl regionálnou výchovou takúto možnosť privítalo a v súčasnosti rozbieha tvorbu syláb pre vzdelávania učiteľov v praxi, tvorbu nových učebných plánov, inšpirácií a nápadov pre uplatnenie regionálnej výchovy.

Pojem región, základ pre regionálnu výchovu

Základným aspektom pri uplatňovaní regionálnych prvkov a javov v edukačnom procese je potreba uvedomenia si obsahu pojmu región, teda vyčlenenia územného celku, z ktorého vyplývajú základné princípy a poznatky pre danú oblasť. Jedným z najzložitejších problémov priestorovej organizácie územia je definovanie pojmu región. S nejednoznačnosťou výkladu tohto pojmu sa stretli aj odborníci Rady Európy pri vypracovaní Charty európskeho regionálneho plánovania, kde odporučili, aby sa tento pojem vzťahoval na všetky územné celky krajín, ktoré sa nachádzajú v hierarchii medzi mestom a národným hospodárstvom (6).

Regióny vznikali z potreby ohraničiť sa voči celku (štátu alebo voči iným regiónom) s cieľom vymedziť si vlastné teritórium na presadzovanie vlastných záujmov a ľahšie spravovanie a ovládanie (v zmysle starorímskeho rozdeľuj a panuj). Región je teritoriálna a priestorová jednotka a Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska definuje tento pojem ako „oblasť s výskytom javu alebo súboru javov v charakteristickej, preň vlastnej skladbe“ (5).

Základom pre spôsob napĺňania priestorových jednotiek špecifickými výrobnými a nevýrobnými činnosťami, ale aj prvkami kultúrneho života v minulosti boli práve geografické faktory a prírodné hranice.

Dôležitými identifikačnými a kultúrno-integračnými faktormi ovplyvňujúcimi formovanie regionálneho cítenia bol jazyk a celá štruktúra ľudovej kultúry (1). Avšak ani členenie regiónov tradičnej kultúry nie je presne vyšpecifikované a ani stabilne určené, pretože to závisí od sledovaných zámerov (napr. podľa ľudového staviteľstva, ľudového odevu, tanečného folklóru a pod.). Pri vnímaní kultúrnych regiónov Slovenska najviac vstupuje do popredia podľa Z. Beňuškovej a kolektívu bývalé administratívne členenie na župy (z roku 1923), ktoré do istej miery rešpektovalo aj prírodné pomery a po stáročia určovalo spolupatričnosť obyvateľov jednotlivých častí prostredníctvom spoločného územného názvu. Na základe tohto členenia je charakterizovaných 17 kultúrnych regiónov Slovenska (Záhorie a oblasť Myjavskej pahorkatiny, Medzi Malými Karpatami a Váhom, Podunajsko, Ponitrie, Tekov, Hont, Stredné Považie, Turiec, Orava, Liptov, Podpoľanie a Horehronie, Novohrad, Gemer a Malohont, Spiš, Abovsko-turnianska oblasť, Šariš, Zemplín).

História a súčasnosť regionálnej výchovy

Regionálna výchova je mnohoaspektová a mnohodimenzionálna z toho dôvodu, že spája poznatky z vlastivedného, prírodovedno-technického, jazykovedného, umenovedného, matematického vzdelávaniapohybovej kultúry, ktorého cieľom je prebudiť a rozvinúť citový vzťah jednotlivca ku krásam prírody a k výsledkom tvorivej činnosti obyvateľov určitého územia (3). Preto sa regionálna výchova podieľa na všestrannom rozvoji osobnosti žiaka a vedie okrem vyzdvihnutia národného povedomia žiakov k znalostiam kultúrnych a prírodných hodnôt, k citu k svojmu bydlisku, obci, regiónu a štátu, čo je aktuálnou súčasťou celoživotného vzdelávania a poznávania.

Korene výchovy a vzdelávania zameraného na získanie kladného vzťahu k svojej vlasti, národu a ľudu siahajú hlboko do minulosti.

J. A. Komenského – zásada postupnosti od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od bližšieho k vzdialenejšiemu predurčovala vychádzať z poznania primárneho prostredia žiaka.

Bernolákovci a štúrovci – v povedomí národa formovali a podporovali vlastenecké cítenie a  hrdosť na krajinu. Ich odkaz si mnohí ctia aj v súčasnosti.

25. Generálna konferencia UNESCO konaná v roku 1989 v Paríži – bola významným podnetom pre uvedomovanie si potreby oživovania, zachovávania a rozvíjania kultúrnych tradícií národa. Táto potreba bola zdôraznená v Deklarácii na ochranu tradičnej ľudovej kultúry prijatej 15. novembra 1989 (3).

Na Slovensku bola v tomto smere podstatná smernica Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky z 22. novembra 1993 zameraná na pokusné overovanie organizácie, foriem a obsahu edukácie, ako aj spôsobu riadenia škôl, ktorá otvorila cestu zmeny koncepcie školy (8).

V roku 1992 sa začal overovať projekt regionálnej výchovy na ZŠ v Liptovských Sliačoch pod vedením Mgr. Ľubice Revajovej (v súčasnosti Sliače) na ZŠ v Malatinej a ZŠ v Očovej i za podpory Matice slovenskej a nadácie Prebudená pieseň. Do edukačného procesu i mimovyučovacích aktivít boli zaradené úlohy zamerané na spoznávanie regiónu a regionálnych tradícií, s cieľom rozvíjať u žiakov národné povedomie. Výsledky experimentu prezentovali učitelia ZŠ na celoslovenskom seminári pod názvom Vzájomný vzťah regionálnej kultúry a školstva v máji 1993 v Liptovských Sliačoch (9).

Smernica MŠ SR z 22. novembra 1993 na pokusné overovanie organizácie, foriem a obsahu výchovy a vzdelávania a spôsobu riadenia šškôl otvorila cestu zmenám filozofie šškoly. Zmeny, ktoré prebiehali, mali rôzny rozsah i obsah. Vyznačovali sa individuálnosťou a neopakovateľnosťou v podmienkach školy a umožňovali tak rozvoj regionálnej výchovy.

v roku 1994 sa konal celoslovenský seminár pod názvom Pozdvihnutie národného povedomia vo výchovno-vyučovacom procese pod záštitou Matice slovenskej, Ministerstva školstva a vedy SR a ZŠ Liptovské Sliače. Počet ZŠ uplatňujúcich tento model edukácie vzrástol (3).

1997 – vytvorenie Združenia pedagógov zo škôl s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry skrslo v hlave pána Milana Markoviča, ktorý do súčasnosti má záujem na jeho pôsobení. Názov združenie získalo podľa projektu, ktorý bol overovaný v ZŠ v Očovej. Ustanovujúca schôdza združenia sa konala v máji 1997, predsedníčkou sa stala Mgr. Ľubica Revajová a sídlom ZŠ v Liptovských Sliačoch. Do prvého predsedníctva patrili M. Markovič zo ZŠ Očová, E. Frajková zo ZŠ Maňa, B. Bárdyová zo ZŠ Liptovská Teplička, J. Strapec zo ZŠ Vyšný Kubín a T. Ruščáková zo ZŠ Necpaly. Gestori  projektov boli– Katedra folkloristiky a regionalistiky, FHV v Nitre a Katedra histórie UMB v B. Bystrici. Poslaním združenia bolo spájať pedagógov, ktorí majú záujem o aktívnu činnosť v regionálnej výchove a jej integrácii do edukačného procesu na 1. stupni ZŠ. Združenie svojou činnosťou prispieva k plneniu základných úloh edukácie. Združenie pedagógov zvolilo za formu prezentácie svojej činnosti semináre a konferencie, ktorých cieľom je vzájomne si vymieňať skúsenosti a poznatky s uplatňovaním regionálnych špecifík v edukačnom procese na ZŠ.

1999 – Prvý celoslovenský seminár a výstavu usporiadali v júni 1999 v spolupráci s Liptovským múzeom Ružomberok pod názvom Regionálna výchova a ľudová kultúra v slovenskom školstve. Výsledkom stretnutia bolo sformulovanie Vyhlásenia účastníkov seminára, v ktorom bola zdôraznená potreba legislatívnych zmien, ako aj úprava základných pedagogických dokumentov v prospech väčšej variability (nad rozsah 30%) v uplatňovaní regionálnych prvkov v edukačnom procese na 1. stupni ZŠ.

Na tento seminár nadviazali organizátori uskutočnením viacerých konferencií (Folklorizmus na prielome storočí, Výskum a využitie tradičnej ľudovej kultúry v miestnych podmienkach a i.).

V roku 2000 sa združenie stalo členom Ústrednej odbornej komisie pre alternatívne vzdelávacie programy a pedagogické inovácie pri Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave a viacerí odborníci sa venovali problematike vymedzenia cieľov a princípov regionálnej výchovy ako integračnej zložky v edukačnom procese na ZŠ.

2003 – posledná medziokresná konferencia združenia uskutočnená v máji 2003 pod názvom Regionálna výchova a ľudová kultúra v MŠ a ZŠ v Kultúrnom dome v Slovenskej Ľupči. V tomto roku bola za predsedníčku združenia zvolená Mgr. Dagmar Pilková a sídlom sa stala ZŠ v Slovenskej Ľupči.

2006 – na valnom zhromaždení v Banskej Bystrici za predsedkyňu zvolená Mgr. Klára Michalíková a sídlom sa stala ZŠ Kukučinová 480/6 v Detve. Združenie postupne prestalo pracovať.

2012 – Valné zhromaždenie Združenia škôl s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry s obnovením činnosti, voľbou nových členov a s novou ideou napredovania združenia. Predsedom združenia sa stal Mgr. René Kováčik a sídlom opäť ZŠ škola Sama Cambela v Slovenskej Ľupči.

Z tohto dôvodu je našou snahou uplatňovať v  pôsobení regionálnej výchovy nasledujúce princípy:

1. Komplexnosť – v uplatňovaní všestranného edukačného prístupu zahŕňajúceho rôzne stránky života (spoločenské, sociálne, historické, botanické a pod.) a implementovaného do obsahu vzdelávania.

2. Integrovanosť – vo vzájomnom prelínaní a prepájaní poznatkov v procese poznávania (predmetu, javu) z rôznych vedných disciplín v danom predmete. Celostný prístup je najbližší reálnemu životu a v regionálnej výchove sa tento princíp prejavuje najvýraznejšie.

3. Trvácnosť – v teórii vychádzať z vývinových zvláštností žiakov (2).

Potom regionálna výchova vytvára postoje žiakov:

k sebe samému, ktoré sú založené na schopnosti vlastnej sebareflexie, ktorá umožňuje rozvoj zdravého sebavedomia u žiakov, čo sa prejavuje v správaní k iným ľuďom (4). Žiak prostredníctvom informácií z uvedenej problematiky získa vedomie vlastnej identity a príslušnosti k národu.

k ľuďom, s ktorými žije a vytvára progresívne medziľudské vzťahy. Pri poznaní svojich rodákov, ich špecifických zvykov a obyčajov, vie človek ľahšie pochopiť odlišnosti ľudí z iných národov, je schopný tolerancie, rasovej, sociálnej a etnickej znášanlivosti (7).

k svetu, ktoré cez poznanie a utváranie príslušnosti a úcte k národu vedú k akceptácii tradícií a kultúr iných národov.

k mravným hodnotám, ktoré sa stávajú vnútorným regulátorom správania a vedú k všeľudským hodnotám slobody a nezávislosti (4).

Uvedená  problematika je významným prostriedkom k zámernému rozvíjaniu pozitívnych vzťahov, ako aj vlastnej identity a národného povedomia.

Návrh tematického zamerania regionálnej výchovy na elementárnom stupni primárneho vzdelávania

Obsah regionálnej výchovy zasahuje do všetkých oblastí vzdelávania žiakov. Keďže je ho možné vnímať naozaj širokospektrálne, tematické oblasti sme rozdelili do nasledujúcich siedmich celkov:

  1. významné osobnosti v regióne,
  2. historické budovy a pamiatky,
  3. technické pamiatky a diela,
  4. prírodné zvláštnosti regiónu,
  5. folklór a zvykoslovie,
  6. ústna slovesnosť,
  7. tradičné remeslá.

Uvedené oblasti sme podrobne rozpracovali a začlenili do časového harmonogramu. Ako metódy práce odporúčame využiť najmä výskumné metódy, projektové vyučovanie, brainstorming, experimentálne činnosti, rôzne bádateľské aktivity a tvorivé praktické činnosti. Odporúčame z každej tematickej oblasti vytvoriť so žiakmi reprezentačný výstup – či už projekt, vývesnú tabuľu, vytvoriť noviny, slovník miestneho nárečia a pod.

Významné osobnosti v regióne predstavujú rôzne osobnosti, po ktorých sú pomenované ulice, námestia, majú v obci a jej okolí rodné domy, pamätníky či hroby. Ich činnosť môže byť orientovaná rôznym smerom (prírodovedci, umelci, matematici, lekári, architekti, spisovatelia a pod.) a záleží od šikovnosti učiteľa, aby informácie o nich začlenil do edukačného spôsobu vtedy, keď sa bude preberať príbuzné učivo na iných predmetoch.

Názov Historické budovy a pamiatky už obsahovo nabáda k tomu, že sa základné informácie o nich žiaci dozvedia v rámci vlastivedného vzdelávania. Na predmete regionálna výchova by však cieľom malo byť rozšírenie obzoru žiakov o hlbšie vedomosti, širšie súvislosti a pod. Vhodným spôsobom sa javí aj využitie vychádzky či stretnutie s odborníkmi, kde by počas diskusie mali žiaci možnosť zistiť nové informácie.

Technické pamiatky a diela nachádzajúce sa v regióne poukazujú na technickú vyspelosť obyvateľstva na danom území. Ich technická hodnota je do  súčasnosti aktuálna a mnohé z týchto pamiatok sú pod ochranou Slovenskej republiky. Žiakom je potrebné tieto diela priblížiť nielen po stránke hodnotovej, ale aj po stránke funkčnej. Vysvetliť dôvody umiestnenia vzhľadom k lokalite, vysvetliť princípy fungovania a porovnať so súčasným vedecko-technickým vývojom. Uvedená problematika poskytuje mnoho možností a zaujímavých podnetov na jej aplikáciu do edukačného procesu.

Oblasť prírodných zvláštností regiónu býva častokrát potláčaná a málo preferovaná. Avšak už samotné prírodné prostredie nám poskytlo možnosti, ktoré sa v súčasnosti v regióne uplatňujú. V rámci tejto problematiky je potrebné spomenúť chránené územia v oblasti, chránené rastlinstvo a živočíšstvo, celkovo faunu a flóru. Dôležité je upozorniť aj na zaujímavé prírodné úkazy a unikáty. Doraz kladieme aj na environmentálny aspekt prostredia, a to konkrétne na dopad znečistenia v regióne a možnosti jeho ochrany.

Najznámejšou a najčastejšie využívanou tematickou oblasťou na školách je oblasť folklóru a zvykoslovia (viď výskum Krížová, Krupová, 2006). Poznanie tradičného tanečného prejavu, hudby, ľudovej piesne či sólistického nástroja a podobne  je pre žiakov určite veľmi zaujímavé. Pre žiakov môže byť podnetné aj poznanie tradičných zvykoslovných tradícií, ktoré sa viažu k výročným sviatkom. Taktiež poznať tradičné recepty či liečivé odvary, tradičný odev či už slávnostný alebo pracovný je obsahom tejto témy. Pri tvorbe tematických výchovno-vzdelávacích plánov odporúčame pridržiavať sa výročných sviatkov.

Oblasť ústnej slovesnosti má tiež zaujímavý charakter. Jej náplňou je poznanie miestneho nárečia v ústnej či písomnej podobe, miestne názvy chotáru, pomenovania častí obce či okolitých kopcov, lúk a pastvín. Pri tejto problematike odporúčame využiť najmä výskumné aktivity so staršími obyvateľmi a výstupom by mohol byť napríklad slovník miestneho nárečia.

Téma tradičných remesiel je aktuálna v každej oblasti Slovenska, pretože základy  manufaktúrnej  výroby a neskôr činnosti fabrík položili zvyčajne remeselníci. Ako sa v minulosti hovorilo, remeslo má zlaté dno, má aj v súčasnosti táto problematika svoje miesto. Žiaci by mali poznať, aké remeslá sa v ich okolí v minulosti objavovali, ktorých činnosť pretrváva do súčasnosti a podobne. Mali by byť oboznámení s pracovnými postupmi remeselníkov, poznať ich prácu a tak oživovať kultúrny odkaz minulých generácií pre súčasnosť. Pri poznávaní remeselnej výroby je možné navštíviť rôzne múzeá, galérie, ale aj samotných remeselníkov, či si to prakticky vyskúšať v Domoch remesiel či remeselných dielňach.

Uvedená problematika ponúka obrovské množstvo námetov. Avšak je na učiteľovi, ako a v akej forme ich bude žiakom prezentovať. Vyučovať regionálnu výchovu je pre učiteľa náročné. Mnoho informácií si musí získať vlastným výskumom a samoštúdiom, avšak veríme, že jeho práca bude odmenená. Odmena bude spočívať vo vedomostiach a zručnostiach jeho žiakov, ako aj v zachovávaní identity nášho národa.

 

Použitá literatúra

  1. BEŇUŠKOVÁ, Z. a kol.: Kultúra tradičných regiónov Slovenska, Bratislava, 1999.
  2. CABANOVÁ, V. 2004. Súčasné poňatie regionálnej školy na Slovensku. In. Pedagogická revue, č. 3, roč. 56, s. 258 – 273, 2004. ISSN 1335-1982
  3. ČELLÁROVÁ, L. 2002. Postavenie regionálnej výchovy v edukačnom procese. In. Regionálna výchova a škola, Banská Bystrica : PF UMB, 2002. ISBN 80-8055-753-5
  4. DOUŠKOVÁ, A. 2002. Regionálna výchova na 1. stupni ZŠ ako proces rozvíjania postojov. In. Regionálna výchova a škola, Banská Bystrica : PF UMB, 2002. ISBN 80-8055-753-5
  5. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I., II., Bratislava, 1998.
  6. HAMALOVÁM., TVRDOŇJ., ŽÁRSKAE1997Regionalistika. Bratislava : Inštitút pre verejnú správu, 1997. 100 s. ISBN 80-85327-43-0
  7. KOSOVÁ, B. 2002. Úvodné slovo dekanky pedagogickej fakulty UMB. In. Regionálna výchova a škola, Banská Bystrica : PF UMB, 2002. ISBN 80-8055-753-5
  8. REVAJOVÁ, Ľ. 2001. ZŠ s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy, Banská Bystrica : Metodické centrum, 2001. ISBN 80-8041-380-0
  9. REVAJOVÁ, Ľ. 2005. Regionálna výchova a ľudová kultúra v slovenskom školstve. In. Národná osveta. č. 9, roč. X, s. 10 – 12, 2005. ISSN 1335-4515

Osobná konzultácia s p. Milanom Markovičom (2014)

 

Mgr. René Kováčik

ZŠ Sama Cambela v Slovenskej Ľupči
Školská 14, 976 13 Slovenská Ľupča

Comments are closed.